Prihláste sa

Pokiaľ ste dopravný psychológ, prihlásením sa alebo registráciou získate prístup ku všetkým článkom, možnosť vytvorenia profilu pracoviska a komentovať príspevky.

Nájdite psychológa

Vyhľadajte v zoznamoch alebo na mape dopravného psychológa vo svojom okolí. Prípadne si prezrite popis a prehliadku daného zariadenia.

Akcie a podujatia

Nepremeškajte už žiadne vzdelávacie podujatie alebo zaujímavú akciu v dopravnej psychológií. Neustále vás informujeme o tom čo sa práve deje.

Vážne priestupky vodičov do 25 rokov sa budú posudzovať prísnejšie

Vážení kolegovia ,

zverejňujeme článok Dominika Hutku, ktorý bol publikovaný v Pravde dňa 12.1.2017.

Dominik Hutko, Pravda 12.09.2017 07:00

Každú tretiu osobu usmrtia na cestách vodiči do 25 rokov. Tento trend sa drží už niekoľko rokov a podľa expertov je načase urobiť zmenu.

Ministerstvo vnútra preto pripravuje novú legislatívu. Tá má podľa informácií Pravdy zaviesť psychotesty pre mladých ľudí ešte pred získaním vodičského preukazu a povinné preškolenia, ak spáchajú vážny dopravný priestupok.

Chystané opatrenia by sa mali týkať vodičov do dvoch rokov po získaní vodičského oprávnenia. Do budúcnosti sa tiež uvažuje, že Slovensko zavedie bodový systém, ako majú v Česku.

To, že mladí šoféri sú na cestách problémom, dokazujú štatistiky nehodovosti aj za tieto letné mesiace, keď policajti zaznamenali 41 smrteľných dopravných nehôd. Asi dve pätiny, teda 16 z nich spôsobili vodiči do 30 rokov; viac ako tretinu, až 14 šoféri do 25 rokov.

Prvé dva až päť rokov sú kritické, najmä prvé dva roky po získaní vodičského oprávnenia. Mladý vodič – v zmysle skúseností za volantom – spôsobuje najväčšie problémy.

Treba s tým už skutočne niečo začať robiť,“ reagoval prezident Slovenskej asociácie dopravných psychológov Karol Kleinmann.

Rezort vnútra preto začína chystať zmenu legislatívy, minulý týždeň zorganizoval stretnutie s odborníkmi. „Ministerstvo vnútra pripravuje legislatívne zmeny zamerané predovšetkým na mladých vodičov vo veku od 18 do 25 rokov. Detaily prezradíme, až keď budú návrhy finálne,“ povedala jeho hovorkyňa Lucia Kirinovičová.

Denník Pravda má informácie, že sa ministerstvo priklonilo na stranu niektorých návrhov Slovenskej asociácie dopravných psychológov.

„Je tam návrh, aby mladí vodiči – prvovodiči prechádzali psychologickým vyšetrením ešte pred získaním vodičského preukazu. Rovnako navrhujeme, aby prvovodiči hneď po dopravnej nehode alebo vybraných dopravných priestupkoch, museli prejsť výcvikom. A po čom voláme už desať rokov – chceme spojiť evidenciu psychologických a lekárskych vyšetrení s evidenciou policajnou,“ vymenoval prezident asociácie Karol Kleinmann.

Skúsenosti z iných európskych krajín sa u nás neuplatňujú. Na západe Európy vodič po spáchaní priestupku dostane pokutu, ale musí ísť aj na 2– až 20-dňový výcvik, podľa závažnosti priestupku. Napríklad v Anglicku majú rôzne druhy školení – na rýchlosť, na červenú, na stopku, na zlé odbočenie či jazdu v pruhoch.

„S mladými vodičmi tam rozoberajú, prečo to urobili, ale aj nacvičujú správny spôsob jazdy, aby svoj priestupok už neopakovali. Rakúsko má až dvadsaťdňový výcvik. Vodičský tam nevrátia, ak šofér nepreukáže absolvovanie tohto výcviku,“ dodal dopravný psychológ.

Na Slovensku dnes existuje len jedno preškolenie, ktoré je povinné po zistení jazdy pod vplyvom alkoholu. „Zmysel tohto tréningu je upozorniť vodičov, aby si po požití alkoholu nesadli za volant, ale išli peši, zavolali si taxi či kamaráta,“ vysvetlil Kleinmann. Niečo podobné by sa malo zaviesť pri rýchlej jazde a ďalších nebezpečných priestupkoch.

Osobne by som navrhoval vrátiť sa k dočasnému vodičskému pre začínajúcich vodičov.

Maroš Palesch, dopravný konzultant

Dopravní analytici a ľudia z prostredia autoškôl by takéto zmeny privítali. Zhodujú sa, že psychotesty môžu pomôcť odhaliť nedostatky takého charakteru, ktoré sa za volantom stávajú nebezpečnými. Rovnako všetci súhlasia, že treba aj iné ako finančné tresty, ktoré vyhovujú skôr bohatým. Niekoľkodňové preškolenie, ktorého absolvovanie by podmieňovalo vrátenie vodičského preukazu po spáchaní vážneho priestupku, je podľa nich funkčnejšie aj spravodlivejšie.

„Autoškola nás postaví len na prah vodičských skúseností. Ale niektorí mladí majú tendenciu si myslieť, že sa stali priamo pilotmi. Mnohí si kupujú staršie, ale výkonné autá s väčším objemom motora, a žiaľbohu tá nevyjazdenosť a neskúsenosť sa nakoniec ukáže,“ hovorí dopravný konzultant Maroš Palesch.

Podľa Palescha by psychotesty na začiatku vodičského kurzu ukázali veľa z charakteru a povahy človeka a dokázali by odhaliť, či zvláda krízové situácie.

Dopravný konzultant schvaľuje aj preškoľovanie. „Osobne by som navrhoval vrátiť sa k dočasnému vodičskému pre začínajúcich vodičov. Ak mladý vodič počas dvojročnej lehoty nič nevyvedie, vodičský by získal neobmedzenú platnosť,“ poznamenal Palesch, ktorý navyše odporúča povinné absolvovanie školy šmyku.

„Určite by som zakomponoval do prípravy vodičov aj hodiny v škole šmyku, ktorú by uchádzač o oprávnenie absolvoval pred záverečnou skúškou,“ uzavrel dopravný konzultant.

Majiteľ autoškoly z Námestova, ktorý chce zostať v anonymite, potvrdzuje, že mnohí mladí majú za volantom problém s aroganciou. „My dbáme aj na zásady bezpečnej jazdy a autoškola neučí žiakov, aby robili hlúposti na cestách. Je to v hlavách. Mladí sú dnes nezodpovední a mám pocit, že čím ďalej je tu väčšia arogancia,“ pripomenul.

Majiteľ autoškoly: Terajší zákon je zlý

Zákon je v súčasnosti podľa neho postavený zle. „Podali ruku mocným. Mladý sopliak má vo vrecku 800 eur a môže robiť, čo chce. Keď ho zastavia po prekročení rýchlosti o celú stovku, zaplatí 800 eur pokutu a ide ďalej bez toho, aby mu zobrali vodičský preukaz,“ poukázal.

Preškoľovanie by podľa neho určite pomohlo najmä v prípadoch arogantnej jazdy a vážneho dopravného priestupku. „Bol by to istý trest pre vodičov a malo by to niečo do seba,“ myslí si.

Návrh prepojenia lekárskej a policajnej evidencie zase víta dopravný analytik Jozef Drahovský. „Viem napríklad, že veľa taxikárov má osvedčenie o psychotestoch, ktoré potrebujú, a je falošné, respektíve nikto ho nikdy nevydal. Oni si ho niekde vytlačili a majú ho,“ opisuje Drahovský praktiky, ktorým by mala zabrániť nová legislatíva.

V budúcnosti by Slovensko malo prejsť na tzv. bodovací systém, ktorý dnes používa väčšina krajín Európskej únie. Základ spočíva v tom, že každý priestupok vodiča „stojí“ niekoľko bodov podľa závažnosti, a keď svoje body minie, príde o vodičské oprávnenie. Preškolenie je však jednou z možností, ako získať stratené body späť. Popritom aj naďalej ostávajú finančné pokuty.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

vianocne-prianie

IV. Medzinárodná vedecká konferencia o dopravnej psychológii

V dňoch 15.-16.6.2017 sa bude konať v Bratislave v hotely Grand Pressburgˇˇˇˇ ( pri jazere Draždiak v Petržalke) IV. Medzinárodná vedecká konferencia o dopravnej psychológii.

Prvé informácie hľadajte na www.transportpsychology

Využite až 30% zľavy pri rýchlej registrácii a uhradení poplatku. 

Až 60 % zľavy, ak sa prihlásite zároveň do ADPSR i na konferenciu !!!

Plénum ADPSR , konané dňa 11.11.2016 v Bratislave

Zápis zo dňa 11.11.2016

Miesto konania: Bratislava

  1. Úvod, predstavenie jednotlivých bodov
  2. Otázka štandardizácie testov, návrh rozdelenia testov do skupín A,B,C
  3. Návrh a hlasovanie za jednotlivé komisie – jednomyseľne všetci zúčastnení hlasovali a súhlasili, nik sa hlasovania nezdržal
  4. Mandát.komisia uskutočnila prezentáciu prítomných – 28 prítomných
  5. Predstavenie aktuálneho výboru (7 členov) a kontrolóra
  6. Výzva na nový návrh výboru a kontrolóra – neodprezentovaný žiadny nový návrh
  7. Hlasovanie za staro-nový výbor a kontrolóra – bez pripomienok, hlasovanie: všetci prítomní hlasovali „ZA“
  8. Návrhy do uznesenia:
  • Návrh o možnosti preformulovania znenia a podmienok pre kódovanie kódu č. 3351
  • Pripraviť legislatívny návrh “ Mladí, rizikoví vodiči“ s návrhmi na ich detekovanie a sankcie za ich rizikové správanie sa na cestách
  • Podnety o falošných dokladoch k ADPSR – podať podnet na legislatívnu radu vlády SR na úpravu a zmenu  dokladu o psychickej spôsobilosti na verejnú listinu, aby jeho falšovanie bolo klasifikované ako trestný čin a nie priestupok. Plénum ADPSR  žiada všetkých dopravných psychológov , aby podklady o falšovaní psychologických vyšetrení zaslali na Prezídium ADPSR, Komárnicka 11, 82101 Bratislava
  1. Plénum odporúča začať diskusiu s Ministerstvom vnútra SR ,Ministerstvom zdravotníctva SR a Asociáciou súkromných lekárov SR o prehodnotení  posudzovania vodičov, ktorí majú diagnózu F 10 a vlastnia vodičský preukaz .
  2. Informovať Ministerstvo zdravotníctva SR a Slovenskú zdravotnícku univerzitu, že rozsah štúdia dopravnej psychológie v Českej republike je iný a kratší ako v Slovenskej republike a neodporučiť uznávať štúdium  dopravnej psychológie v ČR ako rovnocenné so štúdiom na Slovensku najmä z dôvodu, že praktická časť výučby v SR uprednostňuje iné požiadavky na prax ako štúdium v ČR.
  3. Na základe podnetov psychológov a verejnosti bude ADPSR upozorňovať jednotlivé VUC na dopravných psychológov, ktorí požadujú za dopravno-psychologické vyšetrenie nízke ceny, ktoré sú pod bežnými nákladmi za psychologické vyšetrenie a vytvárajú podozrenie, že psychologické vyšetrenie nebolo vykonané štandardným postupom alebo, že bolo vykonané iba čiastočne. Bežné náklady za dopravno-psychologické vyšetrenie 1 vodiča boli vyčíslené v roku 2009 na 60.-euro, pracoviská vybavené Perimetrom 70.-euro. Množstvové zľavy pri dodržiavaní štandardných podmienok psychologického vyšetrenia boli dohodnuté na 10-15%.
  4. Diskusia k licenciám vydávaným Slovenskou komorou psychológov – podmienky používania licencií B a C naraz jedným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
  5. Medzinárodná vedecká konferencia o dopravnej psychológii, 15.-16.6.2017 v Bratislave.
  6. Na mimoriadnom zasadnutí Prezídia  ADPSR boli vo svojich funkciách znovuzvolení a potvrdení prezident ADPSR PhDr. Karol Kleinmann, PhD. a viceprezidentka ADPSR PhDr. Magda Kolodiová. Ďalšími členmi Prezídia ADPSR sú PhDr. František Skokan , PhD. PhDr. Miloš Šlepecký, CSc., PhDr. Zdenka Kubišová, Mgr. Jiří Mlčoch, PhDr. Katarína Petrová.

Za správnosť: Kleinmann

test Celý článok ›

Stav na slovenských cestách

obrazok-alkohol4

V budúcnosti môžu byť počty nehôd vyššie, pokiaľ sa nezačnú diať radikálne zmeny, myslí si prezident Asociácie dopravných psychológov Karol Kleinmann.

Prázdniny sa nezačali šťastne na cestách. Čomu pripisujete taký vysoký počet úmrtí?

Osobne si myslím, že nehodovosť bude dokonca stúpať. Dopravní psychológovia už minimálne dva roky upozorňujú, že momentálna legislatíva stagnuje a nezodpovedá skutočnému stavu na cestách.

Môžete to spresniť?

V prvom rade sú rizikom mladí vodiči, ktorí nie sú dostatočne pripravení. Úzko to súvisí s autoškolami, ktorých je veľké množstvo a mnohé z nich sú svojou kvalitou nepostačujúce. Tým, že súperia o klienta svojou cenovou politikou a zanedbávajú kvalitu kurzu, sa na cestu dostávajú „neorazení“ vodiči. Ďalším rizikom na cestách sú motorkári, ktorí nie sú reálne pripravení a jazdia bezohľadne, premýšľajú v zmysle „nemám čo stratiť“. Čoraz častejšie prípady sú aj jazdy obrovskou rýchlosťou, pričom si to daní vodiči ešte aj nahrávajú, príčinou takéhoto správania sú podľa mňa neaktuálne sankcie a bagatelizovanie rýchlosti vodičov na vplyv nehôd vyňatím rýchlej jazdy ako závažného porušenia pravidiel cestnej premávky.

Rizikoví sú chodci aj cyklisti.

Do kategórie neriešených problémov patria cyklisti, infraštruktúra cyklotrás na Slovensku je svojou kvalitou na chvoste Európy. Riziko môžu predstavovať aj chodci, keď je nedostatočne označený priechod pre chodcov. Na cestách, hlavne pri ich oprave, sa tiež používa veľké množstvo značení, ktoré sú v podstate zbytočné. Vodič vie za jednu sekundu prijať zhruba štyri podnety. Ak má teda pred sebou niekoľko značiek a výstrah, čo býva na slovenských cestách hlavne pri opravách vozovky bežné, nestačí toľko informácií naraz spracovať. K ostražitosti neprispievajú ani reklamné plochy popri cestách, ktoré značne zaťažujú pozornosť vodičov.

Nestojí za nehodami aj chýbajúca sebareflexia nevyjazdených vodičov? Tí často pomalou jazdou blokujú rýchle pruhy na diaľniciach.

Akákoľvek rýchlosť, ktorá sa na diaľnici pohybuje na hranici 60 kilometrov za hodinu, predstavuje pre plynulý chod premávky ohrozenie, taký vodič by mal jazdiť vedľajšími cestami. Kvôli pomalým vodičom na vozovkách vzniká zbytočné nebezpečenstvo, nervozita, bezohľadné predbiehanie a iné porušovania zákonov o cestnej premávke. Takéto skutočnosti by mala kontrolovať polícia so snahou eliminovať tento typ šoférov.

Aký vplyv má teraz v lete napríklad horúce počasie na spôsob jazdy?

V zime sa šmýka, na jeseň je zas prudký dážď. Vodiči sa musia prispôsobiť situácii na vozovke, to znamená aj počasiu. Sto vodičov prejde rovnakú jazdu v teple bez nehody, stoprvý spôsobí vážnu dopravnú nehodu. Môže to byť technickým stavom vozidla či počasím, ale vo väčšine prípadov to má na svedomí ľudský faktor. Tomu však na Slovensku nik nevenuje veľkú pozornosť. Podľa môjho názoru by mal vodič po každej vážnej dopravnej nehode absolvovať psychologické vyšetrenie, či je vôbec spôsobilý riadiť vozidlo. Za tie roky, čo vodič vlastní vodičský preukaz, sa mu môže zhoršiť zrak, reflexy, môže mať vážnu chorobu, ktorá môže výrazne ovplyvňovať jeho konanie a úsudok. Zdravotný stav vodiča  v nemôže obsahovať zdravotné a psychické  kontraindikáciami, ktoré ukladá zákon.

Na cestách jazdí 33-tisíc potenciálnych vrahov. Alkoholikov. Nikto s tým nič nerobívrahovia na cestách

Aj keď Slovensko v Európe patrí medzi krajiny s najprísnejšími zákonmi proti opitým vodičom, v praxi sa to príliš neprejavilo. Mnohým tragédiám na cestách by sa pritom dalo predísť, keby si lekári plnili povinnosť a alkoholikov ohlasovali na polícii. „Treba si uvedomiť, že na Slovensku jazdí asi 33-tisíc alkoholikov,“ povedal pre Aktuálne.sk dopravný psychológ Karol Kleinmann. Ako dodal, ide o ľudí s potvrdenou závislosťou, diagnózou F10, ktorí by sa mali liečiť a rozhodne nesedieť za volantom.

Riziká lekárskeho tajomstva

Podľa Kleinmanna je problém v tom, že hoci sa o týchto veciach vie, nikto to nerieši – ani príslušné úrady, ani samotní lekári. Ak aj u svojich pacientov zistia, že sú závislí od alkoholu, nekonajú, hoci by to podľa zákona mali oznámiť polícii. Dopravný psychológ také správanie označuje za „Lubitzov efekt“ – podľa nemeckého pilota Andreasa Lubitza, ktorý vlani so 150 ľuďmi na palube lietadla úmyselne vrazil do vrchu vo francúzskych Alpách. Nikto z nich haváriu neprežil.
„Aj vtedy všetci lekári vedeli, že je psychicky chorý, trpí depresiami a nemal by riadiť ani kolobežku, nie ešte veľké dopravné lietadlo. Je to zvláštna lekárska etika – neprezradiť, čo tomu pacientovi je,“ zhodnotil Kleinmann, podľa ktorého takto postupujú i naši lekári. O závislých pacientoch mlčia, aby nestratili ich dôveru. Pritom medzi nimi sú aj vodiči, ktorí jazdou pod vplyvom alkoholu pravidelne ohrozujú ostatných účastníkov cestnej premávky. Alkoholikmi môžu byť aj vodiči autobusu, kde je riziko ešte vyššie. „Lekári majú zo zákona povinnosť oznámiť, u koho zistili závislosť od alkoholu, ale nerobia to,“ zdôraznil dopravný psychológ.

Odvykať, nie šoférovať

Podľa Kleinmanna bola alkoholičkou aj 30-ročná vodička, ktorá v nedeľu spôsobila dopravnú nehodu v okrese Trebišov. Jej divokú jazdu nafilmovali cestujúci z auta idúceho za ňou. Zo záznamu, ktorý v pondelok zverejnila polícia a priniesol ho aj portál Aktuálne.sk, vidieť, ako opitá šoférka rýchlo kľučkuje, až kým na zákrute neprešla do protismeru, kde narazila do protiidúceho auta. Jeho 20-ročná vodička bola na mieste mŕtva. Žena, ktorá nehodu spôsobila, vyviazla s ľahšími zraneniami. V krvi jej namerali až 2,5 promile alkoholu. Podľa Kleinmanna je to také množstvo, že svedčí o jej závislosti. „Ako je možné, že jedna žena má už za bieleho dňa toľko alkoholu v krvi? Mohla mať nejaké problémy, ale aby mala 2,5 promile, to by musela vypiť aspoň pol až trištvrte litra borovičky,“ zhrnul psychológ.
Práve takí alkoholici by podľa neho nemali viesť auto. V praxi sa však stáva, že ich lekári vyšetria a tým sa to končí. Namiesto toho by mali ísť aspoň na trojmesačnú protialkoholickú liečbu a aj po nej ešte minimálne dva roky chodiť na kontrolu k lekárovi. „Všetci zodpovední to vedia, ale nič sa nedeje. Je to úplne zanedbaná prevencia. Na cesty púšťame 33-tisíc potenciálnych vrahov a nikto s tým nič nerobí,“ varoval Kleinmann.

Zákony sú dobré, ale…

Pokiaľ ide o legislatívu v tejto oblasti, odborníci sa zhodujú, že po úprave spred piatich rokov patrí k najlepším v Európe. Akurát sa dostatočne nevyužíva. Podľa zákona dnes stačí, aby vodičovi namerali viac ako jedno promile alkoholu v krvi a automaticky sa to pokladá za trestný čin, za čo mu hrozí až rok vo väzení. Ako pripomenula odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská, v týchto prípadoch dokonca platí prezumpcia viny. „Ak niekto odmietne skúšku na prítomnosť alkoholu v krvi a polícia to nevie skontrolovať, bude stíhaný a môžu ho odsúdiť,“ uviedla pre Aktuálne.sk. Podľa nej je legislatíva nastavená dobre, ale štatistiky ukazujú, že ani to nepomohlo. Nemyslí si však, že by to vyriešili vyššie tresty.
„Nie som zástankyňou zvyšovania trestných sadzieb. Možno by pomohla skôr prevencia, alebo poukazovanie na to, že páchatelia za to naozaj boli odsúdení,“ vysvetlila Kurilovská, ktorá je i rektorkou policajnej akadémie. Práve súdy by podľa nej mali byť dôslednejšie. Obvinení často končia iba s podmienečným trestom a odobratým vodičským preukazom. Legislatíva pritom podľa Kurilovskej ponúka aj iné možnosti, ako previnilcov potrestať bez toho, aby putovali za mreže. „Súdy by napríklad mohli využívať trest domáceho väzenia, monitorovacie náramky alebo povinné práce,“ vymenovala expertka na trestné právo. S tým, že má Slovensko dosť prísne zákony na to, aby riešilo jazdu pod vplyvom alkoholu, súhlasí aj dopravný analytik Jozef Drahovský. „Ako sa však ukazuje, pre niektorých vodičov ani to nestačí,“ poznamenal.

Videá ako prevencia

Keď polícia zverejnila spomenutý videozáznam z nehody, za ktorú mohla opitá vodička, na internete to vyvolalo rozporuplné reakcie. Väčšina ľudí to schvaľovala, no našli sa aj takí, čo to kritizovali. Podľa nich to bolo neetické a zasiahlo to do súkromia rodiny obete. S tým však odborníci nesúhlasia. Naopak, sú presvedčení, že je to vhodné preventívne opatrenie, ktoré by pre ostatných šoférov mohlo slúžiť ako odstrašujúci príklad. „Má to jednoznačne veľmi silný výchovný efekt,“ skonštatoval Drahovský. Ako doplnil, bol by za to, aby polícia zverejňovala nielen filmové zábery, ale aj ich rozbory. Napríklad tie, čo sú vo vyšetrovacom spise, lenže upravené – bez osobných údajov. „Slúžilo by to ako výstraha pre hazardérov so životom a pri výučbe by to mohli využívať aj autoškoly,“ komentoval dopravný analytik.
Pri zmienenej nehode z okresu Trebišov boli podľa neho všetky okolnosti jasné, no sú tiež situácie, kde je dobré poukázať na to, čo pri nich hrozí a ako sa môžu skončiť. Práve na to by bol dobrý odborný rozbor nakrútených záberov. Podobne sa vyjadril i Kleinmann, ktorý by privítal zverejňovanie takých videí aj s komentármi. Čo sa týka brutality záberov, v televízii dnes podľa neho často vidieť oveľa horšie veci, takže si nemyslí, že by to malo niekoho pohoršovať. „Malo by sa vplývať na city, lebo cez emócie sa menia aj naše postoje. A za väčšinu nehôd môže práve zlyhanie psychiky,“ uzavrel dopravný psychológ.

Celý článok ›

Video: „Nebezpečenstvo pre chodcov“

Perils for pedestrians - ADPSR

Dávame do pozornosti video o Bratislave z pohľadu amerických odborníkov na bezpečnosť chodcov. Video je v angličtine, dajú sa spustiť anglické titulky.

Nebezpečenstvo pre chodcov – je americká televízna relácia pre ľudí, ktorí chodia.  Pozerá sa na problémy, s ktorými sa stretávajú chodci v obciach, ako je tá Vaša, a prináša riešenia týchto problémov z celých Spojených štátoch a zo zvyšku sveta. Urobili sme rozhovory vo všetkých 50 štátoch a viac ako desiatke krajín“.

 

Prihláste sa
Ak chcete prezerať všetok obsah bez obmedzenia, prípadne pridávať nový,prihláste sa alebo sa zaregistrujte.

Zabudli ste heslo?
Akcie a podujatia
EFPA EFPA EFPA